List rodičom

20.04.2020

O tom čo znamená milovať svoje dieťa?


Faktom je, že láskou sa ešte žiadne dieťa nerozmaznalo ani nebolo nevychované. Nepleťme si totiž prejav lásky a pozornosti s kompenzáciou týchto dvoch elementov vo vzťahu rodič-dieťa. Hovorím o láske, ktorá nepotrebuje hračkárstvo, dovolenky, iphony, telku či sladkosti. Hovorím o tom jazyku lásky, ktorý sa zhmotňuje v pokore, trpezlivosti... V objatiach, pohladeniach, bozkoch, usmiatych pohľadoch a aktívnej pozornosti.

 Hovorím o odvahe milovať dieťa a nenárokovať si zásluhy. O odvahe ľúbiť slobodne a bez závislosti. O odvahe upustiť zo svojho pohodlia pre šťastnú, slobodnú dušu. Tam netreba nič "iba" nás rodičov aj nerodičov. Treba tam našu nebojácnosť a silu dávať lásku. Byť prítomný a poznať vlastnú históriu. Pracovať na vlastnom sebauvedomovaní sa. V konečnom dôsledku je to aj tak najväčšia práca so sebou samým. Vždy je to o nás a našom vnútornom dieťati. Našom detskom „ja“, ktoré má takouto prácou na sebe ošetriť svoje bôlestky, byť prijaté, vypočuté a oslobodené. Oslobodené milovať.
Deti sú našimi učiteľmi, tým, že nás môžu spojiť so sebou samým. Len im to musíme dovoliť.

 Je to tréning trpezlivosti, práca na sebauvedomovaní a ochote občas zastaviť čas. Je to o stretnutí sa so samým sebou. 

Milovať dieťa  je viac ako len cit a hrejivé šťastie na srdci..

 "Čo dáš, to dostaneš" tu platí 100násobne... 

Ona - tá láska- sa Vám opätovne vráti a viete ako? Keď budete vidieť svoje dieťa slobodne skúmať okolie, tešiť sa z drobností, keď budete cítiť, že mu dôverujete lebo ono dôveruje Vám a nebude mať strach odkryť Vám svoje zážitky a pocity. Pocítite to keď príde so svojou rodinou za Vami návštevu vždy keď to bude možné a jeho či jej deti budú mať tie usmiate oči, ktoré vás ako starého rodiča dojmú k slzám. Deti lásku potrebujú. Doslova z nej žijú a prosperujú...

Neznamená to teraz vypustiť paru života niekde do prázdna a mať za svoj vesmír len deti. 

Paradoxne to by ani nebol prejav lásky ako skôr snaha zapratať hluché miesto v našom "ja". Celé to znamená, že sa snažím ako rodič učiť regulovať svoje emócie, spoznať strachy a neošetrené bolesti svojho vnútorného dieťaťa. Čítam, hľadám a tiež sa dopytujem odpovedí u odborníka čím sa tak trochu vŕtam vo vlastnej minulosti, pokorne sa nechám učiť vlastným dieťaťom a pokúšam sa o určitý meta pohľad na to čo potrebujem ja a čo moje dieťa.

"Iba" keď sa Vy sami spoznáte a keď dokážete rozpoznať čo je potreba Vaša a čo potreba Vášho dieťaťa, tak ako rodič viete otvorene venovať dieťaťu skutočne slobodnú lásku s akceptovaním jeho osobnosti. Povedzte si jednu vetu a prosím nahlas: 

"moje dieťa ma potrebuje, ale nepotrebuje to, čo potrebujem ja."

 Ono potrebuje len tú istú, slobodnú a strachmi nezviazanú lásku. Potrebuje objatie v správnej chvíli, pohladenie keď ho ovládne nepoznaná emócia hnevu, potrebuje Vás pred zaspávaním ako páperovú mäkkú perinku, do ktorej sa môže s kľudným výdychom ponoriť do spánku...❤️

Neviete ako? Ako to vlastne robiť krok po kroku? Čo to všetko vlastne znamená v praktickom žití dňa? Alebo "nemám čas"?... Veľa múdrych rečí a z nich veľa otázok ale to čo chcem týmto všetkým povedať je len to, že začnite chcieť. Chcieť ísť hlbšie... Ak vás to presvedčí k zmene pohľadu tak odpovede dohľadáte, a múdre reči začnú dávať zmysel. Trik je v tom, že v maličkostiach sú skryté veľké významy. Iba letmý niekoľko sekundový očný kontakt rodiča s dieťaťom dokáže v tom malom mozgu vytvoriť signál na celý život. A tých dennodenných maličkostí je omnoho viac...

Chcem, chcem, chcem. 

Dôležité je chcieť odstrániť vlastné bariéry k tomu vedieť slobodne prejaviť lásku a akceptovať svoju ratolesť.

Zastavme sa a uvedomme si, že bežné povinnosti kradnú pozornosť a čas veciam, ktoré týmto chaotickým dňom dávajú význam. 

A ak ako rodičia chcete. Tak potom moja práca má naplnený zmysel učiť Vás, sprevádzať, odpovedať a  aj liečiť. Len sa pýtajte, len chcite.